Pamätník November 1989

Ako vznikol Pamätník Novembra 1989 a prečo je na Námestí slobody?

S iniciatívou na vytvorenie pamätníka November 1989 prišla skupina občanov potom, čo uplynulo desaťročie od vyhlásenia 17.novembra za štátny sviatok Slovenskej republiky, ale štátne inštitúcie ostávali nečinné.

V roku 2011 preto vznikla Iniciatíva Pamätník: Ján Budaj - zakladateľ a predseda VPN, profesor Rudolf SIKORA, výtvarník - zvolávateľ Umeleckej besedy, kňaz Anton SRHOLEC -predseda Konfederácie politických väzňov, Eugen GINDL - novinár a prvý šéfredaktor revolučných novín Verejnosť , Ing. Arch. Bohuslav KRAUS - architekt a člen KV VPN, Ing. Vladimír ONDRUŠ - prvý nominant VPN do vlády národného porozumenia a dirigent Anton POPOVIČ - jeden z lídrov Študentského hnutia v roku 1989.

Iniciatíva požiadala Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta, aby pre pamätník poskytlo plochu na Námestí slobody.

Toto námestie bolo do roku 1989 miestom každoročného uctievania 25. februára ako dňa nastolenia komunistickej totality. Týčilo sa nad ním jedno z najväčších súsoší komunistického režimu, na poctu predsedu komunistickej strany, Klementa Gottwalda. Politickým záujmom režimu bol podrobený celý vzhľad námestia – ich cieľom bolo čo najviac zmenšiť verejný

priestor, aby sa tam znemožnili občianske zhromaždenia . Preto bol verejný priestor zúžený do betónových koridorov. Väčšinu plochy zabrali vyvýšené betónové „kochlíky“ medzi koridormi, kde sa nesmelo vstupovať. Verejný priestor zmenšila aj fontána. Jej čerpadlá mali vývod na povrchu, aby boli použité na rozháňanie prípadných zhromaždení.

Je symbolické, že 21. novembra 1989 sa práve tu odohral prvý masový protest Nežnej revolúcie (cca 15 tisíc občanov). Dav zaplavil celú plochu Gottwaldovho námestia, ľudia stáli aj vo vnútri fontány a vystúpili z koridorov aj na trávnaté „zakázané zóny“. Mase ľudí sa tu predstavilo hnutie VPN a začalo byť organizátorom ďalších udalostí Nežnej revolúcie.

V blate a snehu na zakázaných vyvýšených plochách ostali stopy ľudí, ktorí na tomto námestí začali brať veci verejné do svojich rúk. Tento moment inšpiroval tvorcov pamätníka November 1989.

Najprv ale bolo treba presadiť myšlienku, že pamätník Nežnej revolúcie bude práve na Námestí slobody. Túto ideu podporili, okrem Iniciatívy Pamätník, aj mnohé ďalšie osobnosti Novembra. Pozitívne ju hodnotili aj odborníci, zaoberajúci sa vtedy plánmi na rekonštrukciu Námestia slobody.

Iniciatíva Pamätník získala v r. 2014 súhlas MsZ mesta Bratislava s umiestnením Pamätníka November 1989 (uznesenie č. 1574/2014). Vzápätí zhromaždila financie, aby usporiadala medzinárodnú súťaž výtvarného riešenia pamätníka . V librete súťaže, realizovanej v konzultácii so Slovenskou výtvarnou úniou, definovala Iniciatíva nároky na podobu a funkčnosť pamätníka. Pri riešení bolo treba vnímať zámery rekonštrukcie Námestia slobody, ktoré malo slúžiť na oddych, aj na občianske zhromaždenia.Iniciatíva Pamätník v roku 2014 vytvorila Porotu pre anonymnú súťaž, ktorú vyhlásila.

Viedol ju profesor Jozef Jankovič a jej členmi boli: literárna teoretička Mária Bátorová, hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad , novinár a dramatik Eugen Gindl, profesor VŠUP Praha Kurt Gebauer, výtvarník Rudolf Sikora, architekt Peter Gero, teoretička umenia Petra Hanáková, teoretička umenia Mira Keratová, historička Mária Filková, a predseda Slovenskej výtvarnej únie Pavol Kráľ.

Súťaž oboslalo svojimi návrhmi viac ako 30 autorov. Ešte pred rozhodnutím Poroty usporiadala Iniciatíva Pamätník verejnú výstavu všetkých návrhov (november 2014). Verejnosť sa mohla vyjadriť písomne, alebo označiť vybraté dielo nálepkou. Takáto participácia verejnosti sa dovtedy neudiala pri žiadnom z pamätníkov mesta.

Porota sa rozhodla prvú cenu neudeliť. Členom Iniciatívy Pamätník odporučila 6 návrhov do druhého kola výberu. Predseda poroty J.Jankovič a organizátor Iniciatívy Pamätník , Ján Budaj, pracovali v nasledujúcom období s viacerými spomedzi 6 odporučených návrhov.

Cieľom bolo dotvoriť stvárnenie pamätníka tak, aby čo najviac naplnil súťažné kritériá a aj očakávania verejnosti. Z tohto dialógu vzišiel konečný návrh - koncepcia „stopy“ od architektov Emanuela Zatlukaja a Branislava Lackoviča, spolupracujúcich so sochárom Jakubom Trajterom.

Koncept Pamätníka November 1989 potom Ján Budaj spolu s autormi obhájili pred odbornými komisiami mesta Bratislava. Napokon návrh Pamätníka November 1989 predstavili, spolu s primátorom hlavného mesta Bratislava, aj verejnosti (v roku 2019).

Mohlo sa prikročiť ku realizácii, ale financie, ktoré na Pamätník schválilo MsZ , nestačili.

V roku 2021 sa preto Pamätníkom zaoberala aj vláda SR. Schválila finančnú podporu v rovnakej výške, ako mesto Bratislava, tzn. 200 tisíc eur.

Okrem toho vláda SR schválila, že pamätník bude po dokončení štatutárnym miestom Slovenskej republiky.

Realizácii ale zabránili okolnosti - sprvu pandémia COVID-19, a potom prudký rast cien energií, aj farebných kovov, vyvolaný ruským útokom proti Ukrajine (2022).

V priebehu roku 2023 sa ceny energií aj farebných kovovo vrátili na nižšie úrovne. Ale vláda SR, ktorá vzišla z volieb 2023, odkladala poskytnutie finančnej podpory Pamätníka.

Svoje konečné stanovisko oznámila vláda až v lete roku 2024 : finančné prostriedky na Pamätník sa rozhodla neposkytnúť skôr, než po roku 2027 (tzn. po skončení svojho mandátu). Tento postup vlády zabránil , aby bol Pamätník odhalený ku 35. výročiu Nežnej revolúcie.

Na jeseň 2024 začala Iniciatíva Pamätník, a autori hľadať sponzorov, napr. aj od Nadácie Slovenskej sporiteľne. V roku 2025 sa Nadácia SP rozhodla finančne podporiť vybudovanie Pamätníka November 1989, vďaka čomu sa mohlo pristúpiť k realizácii (júl – október 2025).Pamätník bol odhalený 17.11.2025. Tvorí ho betónový blok, zaberajúci presne to isté miesto, na ktorom stála jedna z vyvýšených a „zakázaných“ trávnatých plôch. Na čelnej strane Pamätníka je v betóne nápis „1989“. V betónovej ploche chodníka pred Pamätníkom je zasa nápis „NOVEMBER“.

Na vodorovnej ploche Pamätníka sú rozmiestnené mosadzné odtlačky nôh niekoľkých stoviek osôb. Stopy ľudí smerujú k sídlu moci. Pamätník tak bude pripomínať nie len Nežnú revolúciu, ale aj to, že moc v našom štáte pochádza od občanov.

Pamätník November 1989 je doplnený digitálnou komunikáciou, ktorej texty vznikli v spolupráci mesta Bratislava s Nadáciou Slovenskej sporitelne. Cez QR kód sa okoloidúci dostane pohodlne k základným informáciám o novembrových dňoch 1989, aj ku informáciám o autoroch Pamätníka November 1989.